A kto vlastne som

Pomáham ľuďom zvládnuť svoj život a vzdať úctu svojmu životu. Môžem byť pre teba inšpiráciou, takou akú vo svojom živote práve potrebuješ.

Keď mi v živote niečo nefunguje, tak hľadám cestu, ďalší impulz. Hľadám informácie, aby som pochopila a uvidela veci, súvislosti, aby som sa posúvala. Vždy idem ku koreňu problému, nezastavím sa iba pri dôsledkoch! Preto ma neuveriteľne napĺňa nahliadať do zákulisia existencie druhých. Pretože s ľahkosťou dokážem uvidieť to, čo ty u samej/samého seba nevidíš a pomôžem ti uvedomiť si, že odpoveď a riešenie treba nájsť v sebe – často krát vo svojej minulosti. Rovnako ako niekoľko iných vecí, Human Design sa vrútil do môjho života ako tornádo a pre mňa to bola láska na prvý pohľad. Neváhala som a začala ho študovať a časom aj žiť. Je to cesta a ja po nej kráčam otvorená a s vnútornou radosťou. Štúdium Human Designu je cesta na niekoľko rokov a základom je poznať svoj vlastný Human Design, aby som lepšie pochopila a prijala seba a situácie, vzťahy, ktoré sa mi udiali. Každý máme inú cestu, aká je tá tvoja? Moja je inšpirovať ľudí. Kedysi som chcela zmeniť svet, ako malá som verila, že každý človek je dobrý, tak ma vychovali. Život mi ukázal, že nie vždy je tomu tak. A teraz to môžem naozaj zmeniť! Pretože cez Human Design a moje služby, ktoré ti ponúkam mám v rukách nástroj ako môžeme my ľudia harmonicky interagovať navzájom. Spolu môžeme pretvoriť tvoje vízie do reality.

Život ma nakoniec priviedol k rekvalifikácii, o ktorej som si nikdy v živote nemyslela, že budem robiť. Robiť niečo, čo nikdy nebolo mojím pôvodným plánom. Keď som mala vo vrecku titul z Ekonomickej univerzity, nevedela som aké ďalšie talenty vo mne spia. Je to možno „bláznivé“, lebo som veľmi ďaleko od toho, čo som si pôvodne myslela, že chcem robiť a čo som si myslela, že je moja životná cesta! Tieto príklady ukazujú, ako málo máme kontrolu nad svojimi životmi! Aj tak nás vesmír vždy nasmeruje smerom, ktorým máme ísť.
Narodila som sa v roku 1975 a svoje detstvo som prežila v Podunajských Biskupiciach v Bratislave. Celé moje detstvo a dospievanie veľmi ovplyvnili nezhody a rozvod mojich rodičov. Základnú školu som navštevovala na Dudvážskej ulici. Moja snaha stať sa módnou návrhárkou sa kvôli vtedajšiemu režimu a nestrannosti mojich rodičov nezrealizovala. Nastúpila som napokon na SOU odevné na Tokajíckej ulici v Bratislave. Sen mojich rodičov bol, aby som mala maturitu, nakoľko oni ju mať nemohli. V roku, kedy som končila na SOU odevnom sa neotváralo nadstavbové maturitné štúdium, tak som začala popri zamestnaní v našej rodinnej firme študovať na Obchodnej akadémii Zochova v Bratislave. V rodinnej firme som sa za štyri roky naučila ovládať jednoduché aj podvojné účtovníctvo, daňové zákony a čísla sa stali mojou vášňou. Maturovala som v júni 1997, už tehotná s dcérkou. Vždy som túžila mať rodinu, milujúceho muža a harmonické vzťahy. Nič iné nebolo mojim väčším životným želaním. Preto som sovju prijímačky na Ekonomickú univerzitu v Bratislave v láske odignorovala, čakala som predsa svoje vytúžené dieťatko! V decembri 1997 som sa stala prvý krát mamou. Bolo to čarovné a strašné zároveň. Pôrod skončil po 12-tich hodinách silných bolestí a kontrakcií cisárskym rezom. Cela ubolená som netušila ako sa o ten krásny batôžtek lásky budem starať a či to vôbec dokážem. Toto nás v škole neučili. Už v 22-voch rokoch som teda odvážne vykročila naprieč svojmu štedrému životu. Už počas tehotenstva a po pôrode som začala vnímať manželovu ingnoráciu. Ignoroval ma ako ženu. Psychicky to bolo nesmierne náročné, nakoľko bolo pre mňa partnertsvo a rodina všetkým. A ja som začala cítiť, že toto odmietanie ja nedám. Aj napriek všetkému sa nám takmer o tri roky neskôr narodil syn. Písal sa rok 2000. Narodil sa s vrodenou vývojovou vadou, rázštepom chrbtice a hydrocefalom. V roku 2001 som ako psychohygienu začala študovať medzinárodné podnikanie na Ekonomickej univerzite v Bratislave, skončila s titulom Bc., po roku pauzy som úspešne absolvovala prijímačky na inžinierske štúdium medzinárodného obchodu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Medzitým som sa aj s rodinou v roku 2006 presťahovala do Viedne. K tomuto prelomovému kroku ma viedla nedostatočná lekárska starostlivosť v SR. Po synovom narodení som sa venovala jeho pokrokom a terapiám a zarábala som si ako živnostníčka, viedla som iným firmám účtovníctvo a mzdy, robila som menším a stredným firmám daňové priznania ako aj účtovné uzávierky. V snahe vyšperkovať svoju nemčinu som začala v roku 2010 študovať učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry na Pedagogickej fakulte Unverzity Komenského v Bratislave a v snahe porozumieť problémom v učení svojmu synovi paralélne štúdium špeciálnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Unverzity Komenského v Bratislave. V roku 2012 bol v našej rodine zlomový. Dostala som ponuku začať pracovať v korporáte, v centre Viedne. Začala som pracovať pre Raiffeisenbank International. Syn si prešiel veľmi ťažkým zákrokom, po ktorom takmer prišel o život. Sľúbila som mu v jeden deň ako ležal na ARO oddelení, že keď to dá a vráti sa, dám si do poriadku život a budem opäť šťastná žena a mama. Znamenalo to pre mňa urobiť veľmi ťažké rozhodnutie a skončiť nefunkčné manželstvo s neprítomným a psychicky týrajúcim mužom, ktorý nedokázal prijať inakosť nášho syna. V októbri 2012 sme sa teda rozišli, v roku 2014 rozviedli. V decembri roku 2012 prišla obrovská životná rana, zomrela moja mama, ktorá ma najviac podporovala a najviac mi pomáhala. V roku 2015 som sa vydala za manipulárora, vtedy som to nevnímala a nevidela. Presťahovali sme sa aj s deťmi na vidiek, strategicky, presne medzi Bratislavu a Viedeň. Chceli sme viesť alternatívny spôsob života. Môj druhý partner bol odo mňa mladší. Spolu sme sa vydali na cestu sebarozvoja. Ja, ako som sa stala viac vnímavou a vedomou si samej seba a svojich skutočných potrieb, začala som vidieť všetko to, čo som dovtedy nevidela. Viedlo to k rozvodu. Bol rok 2018. Prešla som pracovať do Erste Bank vo Viedni. Stretla som sa tu s diskrimináciou kvôli môjmu synovi. Nie je totiž jednoduché mať dieťa so špeciálnymi potrebami a zamestnať sa. V roku 2020 som prestúpila do Generali Versicherung AG vo Viedni. Celý môj život ma sprevádzajú čísla a ja ich milujem.

Moje mladšie JA

Snílek, romantická duša, ktorá verí v dobro a čistotu ľudí, ktorá verí na zázraky a rozprávky. Vždy som bola komunikatívna a veľmi obľúbená, bystrá a učenlivá. Po prvom tehotenstve ma muž začal ignorovat, ako ženu, ako partnerku. Keď sa na to pozriem s odstupom času a s vedomosťami, ktoré dnes o živote a fungovaní vesmíru mám sa ani nečudujem. Nemala som takmer žiadnu sebalásku, bola som pre seba na poslednom mieste. Môj muž mi to len zrkadlil. On si ma prestal všímať, ale iní muži si ma šsímali a čelila som rôznym výzvam. Preto som sa „vypapkala“ do väčších rozmerov, aby som teda nebola príťažlivá pre žiadneho chlapa, lebo podvádzať som svojho muža nemienila. Sama som zažila nezdravé vzťahy rodičov. K tomu sa pridali ešte emócie, ktoré som C2 – intern nevedela spracovať a „nesexi monštrum“ bolo na svete. Naviazala som sa na svoje deti a hlavne u syna som brzdila rozvoj jeho plného potenciálu. Príchodom ďalších partnerov som posúvala svoje hranice ďaleko za to, čo bolo pre mňa únosné, nedokázala som žiť autenticky a komunikovať, keď mi bolo niečo už „cez, len aby som ich nestratila.“ Koncentrovala som sa na iných, na pomoc iným, na obdarúvanie iných, aby som nemusela riesiť svoje pocity. Bola som dlho v roli obete a ľutovala sa. Môj druhý manžel mal na začiatku môj obdiv (spomínam ho tu, lebo on mi ukázal cestu), myslela som si, že je silnejšia osobnosť ako ja. Bol to však iba majster v používaní slova, rečnení, sľubovaní a manipulácii iných. Nikdy predtým som sa s podobným človekom nestretla, nemala som skúsenosť, ale hlavne, nemala som ani pomyslenie, ze existujú aj takýto ľudia. Mala som zato, že každý na svete má dobré a láskavé srdce, tie najlepšie úmysly s cieľom šíriť lásku a harmóniu, tak ako ja. On tú lásku v sebe má, ale ja som cez ňu nevidela, čo som vidieť mala. Som veľmi vďačná obzvlášť tejto skúsenosti a tomuto vzťahu, za to, ze ma prebudil a naštartoval vo mne túto ťažkú, ale úžasnú cestu. Cestu k sebe.

Čo všetko som absolvovala

  • Výcvik práce s kyvadlom
  • Matrix energetics, kvantová fyzika, dva víkendové kurzy s Kristiánom Beňom
  • Rok učenia v šamanskej škole so Sue Moondragon
  • Konferencie „umenie byť ženou“
  • Programy od Katarína Runa ( Moje nekonečne bohaté Ja, Cesta ženy, Kľúč k mužskej duši, Nad vodou, Kruh Luny )
  • ženské kruhy so Zuzkou Hudáčovou
  • Lenka Lutonská ( kniha Energetický marketing, kurz „Alchýmia zázrakov“ )
  • Barbara Sviežená ( 3 mesačný kurz Emočné jedenie, 28 dňová výzva)
  • „nové kódy vzťahov“, 10mesačný kurz o vzťahoch s Mab a Igorom (prebieha )
  • Slnko v srdci ( kódy života, vzťahová numerologia, tarot výcvik s Dankou Tomkovou ) 
  • Human Design, dva moduly, výcvik s Dankou Bederkovou, Karlou Rudzinskou a Jakubom Střitezským (štúdium prebieha)

3 moduly výcviku terapeutov Novej doby so Stankou Sobolovou

Nová JA

Čo som na svojej ceste doteraz dokázala: Urobiť si jasno v sebe, najmä v tom aký vzťah a život chcem žiť, čo pre mňa funguje, čo pre mňa nefunguje. Často si posúvame našu hranicu ďaleko za to, čo je pre nás únosné a to nefunguje. Naše vzťahy zrkadlia náš vzťah k nám samým. Niekedy sa nedokážeme tomu druhému otvoriť, pretože sme sa ešte úplne neotvorili láske k sebe. A potom nám partner zrkadlí tú určitú „polovičatosť“, ako prijímame samých seba. Teraz už chápem, že ktokoľvek ma opustil, ma len učil postaviť sa stabilnejsie na vlastné nohy, že nie všetko musím mať pod kontrolou a to ma učí prijímat veci také aké sú, že všetko, čo ma serie, ma učí trpezlivosti a že všetko, čo mi berie moju silu, ma učí ako si ju vziať späť. Už viem, že vzťah nie je len o závislosti na parterovi, len aby som nebola sama a ani o bolesti. Už viem, že sa vzťahov báť nemusím. Cez vzťahy sa učím nájsť seba, postaviť sa do stredu, do svojej sily, posilniť svoje hranice, posilniť seba, pochopiť zivot, objaviťmúdrosť a poznanie. Prišla som na to, že svojho inak obdarovaného syna beriem často ako záťaž, ako nejaké bremeno a nie ako dar. Toto uvedomenie mi prinieslo zmenu vo fungovaní vo vzťahu k nemu a náramne sa mi ulavilo. Vystúpila som z roli obete aj v tejto oblasti, kde bolo veľmi ťažké prijať to, „prečo práve ja? Prečo práve moje dieťa?“ Bola som zaseknutá v minulosti a to príliš dlho. Vyliečila som si veľa tém a strachov: sebaláska, ocenenie samej seba, zazdrojovanie sa, objavenie svojich talentov a darov, potenciálu, prešla som celkovo zmenou pohľadu na život, prevzatím plnej zodpovednosti za vlastný život, dvoma rozvodmi, výchovou detí, z toho mám jedno inak obdarené, spasiteľský syndróm (chcela som zachrániť celý svet), dávaním nevyžiadaných rád, ľutovaním sa, rolou obete, pocitom viny voči sebe aj ostatným, prijať a mať súcit samej k sebe, priberaním a následnou redukciou hmotnosti dookola, emočným jedením, odchodom vtáčaťa z hniezda, keď sa dcérka osamostatnila, rozchodmi s partnermi, synovou závislosťou na mne a jeho prijatie zodpovednosti za svoj vlastný život, podmienenou láskou, viac dávanim ako prijímaním na všetkých úrovniach, autenticitou a asertivitou vo vzťahoch, strach z výšky, strach z opustenia, strach zo samoty, strach zo smrti, strach zo zlyhania, strach o blízkeho, prepísala som si staré programy, dogmy, presvedčenia…..je toho ešte oveľa viac. Som za to všetko nesmierne vďačná, cez toto všetko som dokázala nájsť skustočnú samu seba. Postupne som ošúpala tú pomyselnú cibuľu a našla nádhernú bytosť = ženu zázrakov, ktorá predo mnou stojí vo svojej sile, vďačnosti a pokore zároveň.

Táto webová stránka používa súbory cookies na zlepšenie užívateľského zážitku a poskytovanie personalizovaného obsahu a reklám. Súhlasíte s používaním cookies?

Súhlasím
Nesúhlasím