Keď mi v živote niečo nefunguje, tak hľadám cestu, ďalší impulz. Hľadám informácie, aby som pochopila a uvidela veci, súvislosti, aby som sa posúvala. Vždy idem ku koreňu problému, nezastavím sa iba pri dôsledkoch! Preto ma neuveriteľne napĺňa nahliadať do zákulisia existencie druhých. Pretože s ľahkosťou dokážem uvidieť to, čo ty u samej/samého seba nevidíš a pomôžem ti uvedomiť si, že odpoveď a riešenie treba nájsť v sebe – často krát vo svojej minulosti. Rovnako ako niekoľko iných vecí, Human Design sa vrútil do môjho života ako tornádo a pre mňa to bola láska na prvý pohľad. Neváhala som a začala ho študovať a časom aj žiť. Je to cesta a ja po nej kráčam otvorená a s vnútornou radosťou. Štúdium Human Designu je cesta na niekoľko rokov a základom je poznať svoj vlastný Human Design, aby som lepšie pochopila a prijala seba a situácie, vzťahy, ktoré sa mi udiali. Každý máme inú cestu, aká je tá tvoja? Moja je inšpirovať ľudí. Kedysi som chcela zmeniť svet, ako malá som verila, že každý človek je dobrý, tak ma vychovali. Život mi ukázal, že nie vždy je tomu tak. A teraz to môžem naozaj zmeniť! Pretože cez Human Design a moje služby, ktoré ti ponúkam mám v rukách nástroj ako môžeme my ľudia harmonicky interagovať navzájom. Spolu môžeme pretvoriť tvoje vízie do reality.
Narodila som sa v roku 1975 a svoje detstvo som prežila v Podunajských Biskupiciach v Bratislave. Celé moje
detstvo a dospievanie veľmi ovplyvnili nezhody a rozvod mojich rodičov. Základnú školu som navštevovala na
Dudvážskej ulici. Moja snaha stať sa módnou návrhárkou sa kvôli vtedajšiemu režimu a nestrannosti mojich
rodičov nezrealizovala. Nastúpila som napokon na SOU odevné na Tokajíckej ulici v Bratislave. Sen mojich
rodičov bol, aby som mala maturitu, nakoľko oni ju mať nemohli. V roku, kedy som končila na SOU odevnom
sa neotváralo nadstavbové maturitné štúdium, tak som začala popri zamestnaní v našej rodinnej firme študovať
na Obchodnej akadémii Zochova v Bratislave. V rodinnej firme som sa za štyri roky naučila ovládať jednoduché
aj podvojné účtovníctvo, daňové zákony a čísla sa stali mojou vášňou. Maturovala som v júni 1997, už tehotná
s dcérkou. Vždy som túžila mať rodinu, milujúceho muža a harmonické vzťahy. Nič iné nebolo mojim väčším
životným želaním. Preto som svoje prijímačky na Ekonomickú univerzitu v Bratislave v láske odignorovala,
čakala som predsa svoje vytúžené dieťatko! V decembri 1997 som sa stala prvý krát mamou. Bolo to čarovné
a strašné zároveň. Pôrod skončil po 12-tich hodinách silných bolestí a kontrakcií cisárskym rezom. Cela ubolená
som netušila ako sa o ten krásny batôžtek lásky budem starať a či to vôbec dokážem. Toto nás v škole neučili.
Už v 22-voch rokoch som teda odvážne vykročila naprieč svojmu štedrému životu. Už počas tehotenstva a po
pôrode som začala vnímať manželovu ingnoráciu. Ignoroval ma ako ženu. Psychicky to bolo nesmierne náročné,
nakoľko bolo pre mňa partnertsvo a rodina všetkým. A ja som začala cítiť, že toto odmietanie ja nedám. Aj
napriek všetkému sa nám takmer o tri roky neskôr narodil syn. Písal sa rok 2000. Narodil sa s vrodenou
vývojovou vadou, rázštepom chrbtice a hydrocefalom. V roku 2001 som ako psychohygienu začala študovať
medzinárodné podnikanie na Ekonomickej univerzite v Bratislave, skončila s titulom Bc., po roku pauzy som
úspešne absolvovala prijímačky na inžinierske štúdium medzinárodného obchodu na Ekonomickej univerzite
v Bratislave. Medzitým som sa aj s rodinou v roku 2006 presťahovala do Viedne. K tomuto prelomovému kroku
ma viedla nedostatočná lekárska starostlivosť v SR. Po synovom narodení som sa venovala jeho pokrokom
a terapiám a zarábala som si ako živnostníčka, viedla som iným firmám účtovníctvo a mzdy, robila som menším
a stredným firmám daňové priznania ako aj účtovné uzávierky. V snahe vyšperkovať svoju nemčinu som začala
v roku 2010 študovať učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry na Pedagogickej fakulte Unverzity Komenského
v Bratislave a v snahe porozumieť problémom v učení svojmu synovi paralélne štúdium špeciálnej pedagogiky
na Pedagogickej fakulte Unverzity Komenského v Bratislave. V roku 2012 bol v našej rodine zlomový. Dostala
som ponuku začať pracovať v korporáte, v centre Viedne. Začala som pracovať pre Raiffeisenbank International.
Syn si prešiel veľmi ťažkým zákrokom, po ktorom takmer prišel o život. Sľúbila som mu v jeden deň ako ležal
na ARO oddelení, že keď to dá a vráti sa, dám si do poriadku život a budem opäť šťastná žena a mama.
Znamenalo to pre mňa urobiť veľmi ťažké rozhodnutie a skončiť nefunkčné manželstvo s neprítomným
a psychicky týrajúcim mužom, ktorý nedokázal prijať inakosť nášho syna. V októbri 2012 sme sa teda rozišli,
v roku 2014 rozviedli. V decembri roku 2012 prišla obrovská životná rana, zomrela moja mama, ktorá ma
najviac podporovala a najviac mi pomáhala. V roku 2015 som sa vydala za manipulárora, vtedy som to
nevnímala a nevidela. Presťahovali sme sa aj s deťmi na vidiek, strategicky, presne medzi Bratislavu a Viedeň.
Chceli sme viesť alternatívny spôsob života. Môj druhý partner bol odo mňa mladší. Spolu sme sa vydali na
cestu sebarozvoja. Ja, ako som sa stala viac vnímavou a vedomou si samej seba a svojich skutočných potrieb,
začala som vidieť všetko to, čo som dovtedy nevidela. Viedlo to k rozvodu. Bol rok 2018. Prešla som pracovať
do Erste Bank vo Viedni. Stretla som sa tu s diskrimináciou kvôli môjmu synovi. Nie je totiž jednoduché mať
dieťa so špeciálnymi potrebami a zamestnať sa. V roku 2020 som prestúpila do Generali Versicherung AG vo
Viedni. Celý môj život ma sprevádzajú čísla a ja ich milujem.
© 2023 Pavol Štipka –Tvorba webu a SEO stratégia
Táto webová stránka používa súbory cookies na zlepšenie užívateľského zážitku a poskytovanie personalizovaného obsahu a reklám. Súhlasíte s používaním cookies?