Narodila som sa v roku 1975 a svoje detstvo som prežila v Podunajských Biskupiciach v Bratislave. Celé moje detstvo a dospievanie veľmi ovplyvnili nezhody a rozvod mojich rodičov. Základnú školu som navštevovala na Dudvážskej ulici. Moja snaha stať sa módnou návrhárkou sa kvôli vtedajšiemu režimu a nestrannosti mojich rodičov nezrealizovala. Nastúpila som napokon na SOU odevné na Tokajíckej ulici v Bratislave. Sen mojich rodičov bol, aby som mala maturitu, nakoľko oni ju mať nemohli. V roku, kedy som končila na SOU odevnom sa neotváralo nadstavbové maturitné štúdium, tak som začala popri zamestnaní v našej rodinnej firme študovať na Obchodnej akadémii Zochova v Bratislave. V rodinnej firme som sa za štyri roky naučila ovládať jednoduché aj podvojné účtovníctvo, daňové zákony a čísla sa stali mojou vášňou. Maturovala som v júni 1997, už tehotná s dcérkou. Vždy som túžila mať rodinu, milujúceho muža a harmonické vzťahy. Nič iné nebolo mojim väčším životným želaním. Preto som sovju prijímačky na Ekonomickú univerzitu v Bratislave v láske odignorovala, čakala som predsa svoje vytúžené dieťatko! V decembri 1997 som sa stala prvý krát mamou. Bolo to čarovné a strašné zároveň. Pôrod skončil po 12-tich hodinách silných bolestí a kontrakcií cisárskym rezom. Cela ubolená som netušila ako sa o ten krásny batôžtek lásky budem starať a či to vôbec dokážem. Toto nás v škole neučili. Už v 22-voch rokoch som teda odvážne vykročila naprieč svojmu štedrému životu. Už počas tehotenstva a po pôrode som začala vnímať manželovu ingnoráciu. Ignoroval ma ako ženu. Psychicky to bolo nesmierne náročné, nakoľko bolo pre mňa partnertsvo a rodina všetkým. A ja som začala cítiť, že toto odmietanie ja nedám. Aj napriek všetkému sa nám takmer o tri roky neskôr narodil syn. Písal sa rok 2000. Narodil sa s vrodenou vývojovou vadou, rázštepom chrbtice a hydrocefalom. V roku 2001 som ako psychohygienu začala študovať medzinárodné podnikanie na Ekonomickej univerzite v Bratislave, skončila s titulom Bc., po roku pauzy som úspešne absolvovala prijímačky na inžinierske štúdium medzinárodného obchodu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Medzitým som sa aj s rodinou v roku 2006 presťahovala do Viedne. K tomuto prelomovému kroku ma viedla nedostatočná lekárska starostlivosť v SR. Po synovom narodení som sa venovala jeho pokrokom a terapiám a zarábala som si ako živnostníčka, viedla som iným firmám účtovníctvo a mzdy, robila som menším a stredným firmám daňové priznania ako aj účtovné uzávierky. V snahe vyšperkovať svoju nemčinu som začala v roku 2010 študovať učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry na Pedagogickej fakulte Unverzity Komenského v Bratislave a v snahe porozumieť problémom v učení svojmu synovi paralélne štúdium špeciálnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Unverzity Komenského v Bratislave. V roku 2012 bol v našej rodine zlomový. Dostala som ponuku začať pracovať v korporáte, v centre Viedne. Začala som pracovať pre Raiffeisenbank International. Syn si prešiel veľmi ťažkým zákrokom, po ktorom takmer prišel o život. Sľúbila som mu v jeden deň ako ležal na ARO oddelení, že keď to dá a vráti sa, dám si do poriadku život a budem opäť šťastná žena a mama. Znamenalo to pre mňa urobiť veľmi ťažké rozhodnutie a skončiť nefunkčné manželstvo s neprítomným a psychicky týrajúcim mužom, ktorý nedokázal prijať inakosť nášho syna. V októbri 2012 sme sa teda rozišli, v roku 2014 rozviedli. V decembri roku 2012 prišla obrovská životná rana, zomrela moja mama, ktorá ma najviac podporovala a najviac mi pomáhala. V roku 2015 som sa vydala za manipulárora, vtedy som to nevnímala a nevidela. Presťahovali sme sa aj s deťmi na vidiek, strategicky, presne medzi Bratislavu a Viedeň. Chceli sme viesť alternatívny spôsob života. Môj druhý partner bol odo mňa mladší. Spolu sme sa vydali na cestu sebarozvoja. Ja, ako som sa stala viac vnímavou a vedomou si samej seba a svojich skutočných potrieb, začala som vidieť všetko to, čo som dovtedy nevidela. Viedlo to k rozvodu. Bol rok 2018. Prešla som pracovať do Erste Bank vo Viedni. Stretla som sa tu s diskrimináciou kvôli môjmu synovi. Nie je totiž jednoduché mať dieťa so špeciálnymi potrebami a zamestnať sa. V roku 2020 som prestúpila do Generali Versicherung AG vo Viedni. Celý môj život ma sprevádzajú čísla a ja ich milujem.